Alebo ako uspať dieťa bez ujmy na zdraví oboch zúčastnených strán

Milá unavená mama, zatvor oči, zhlboka sa nadýchni a vydýchni. Sme v tom s Tebou. Či už práve dvadsať minút spotená skáčeš na fitlopte s bábätkom v náručí, či už začínaš cítiť prvé príznaky svalovice na stehnách z pohojdávania s dieťaťom v nosiči alebo sa snažíš skrotiť divokú šelmu o pol desiatej večer, vieme si predstaviť, čo prežívaš. Aj my sme tam boli. Hojdali sme, skákali sme, prechádzali sa, spievali, ššškali, hmmmkali, dojčili, vymieňali nosič za šatku a opačne a to všetko len s jediným ušľachtilým cieľom: uspať naše ratolesti. Nasledujúce riadky by Ti mohli slúžiť na upokojenie a povzbudenie, že to, čo robíš, je správne a ak v tom vytrváš, neprídeš o nervy a máš šancu, že vychováš šťastné a spokojné dieťa.

Vaše dieťa nezaspí samé?

Ktorá z nás túto otázku ešte nedostala? Ktorá z nás aspoň na chvíľku nezatúžila po tom, aby jej malý človiečik dokázal zaspať sám? Bez pomoci? Tieto myšlienky sú asi v našom prostredí celkom prirodzené. Generácia našich rodičov nás vychovávala podľa jednej či dvoch kníh o rodičovstve, ktoré boli v tom čase dostupné na našom území a dnes sa na nás valí nekonečné množstvo protichodných informácií z rôznych kútov sveta. 

A tak človek ľahko nadobudne pocit, že niečo nerobí správne, niečo niekde strašne pokazil alebo niečo s jeho dieťaťom nie je v poriadku. Milá mama, môžeš si vydýchnuť, nič z toho nie je vďakabohu pravda. Ak Tvoje dieťa nefunguje tak, že mu dáš mliečko, položíš do postieľky, prikryješ, podáš medvedíka, pohladíš po vláskoch, zaželáš dobrú noc a ono do pár minút pokojne zaspí, ver, že je to absolútne v poriadku a v norme. Bola by to v skutočnosti dosť rarita. 

Takže nie, väčšina detí naozaj nezaspí bez našej pomoci a nie je ani naším cieľom, aby sa to naučilo. Pretože akúkoľvek metódu by sme aplikovali, našu maličkú bytôstku by sme zaspať samú nenaučili. To, čo by sme ju však našou neprítomnosťou naučili, by bolo rezignovať. Vzdať sa nádeje, že sme tu preň. (A toto sa neuveriteľne ťažko čo i len píše.) Že darmo bude volať o pomoc, maminka ani ocko aj tak neprídu. A tak to vzdá. Po určitom čase prestane v postieľke plakávať, lebo sa naučí, že nik aj tak nepríde. A ten pocit, že je tu na svete samé a opustené, sa doň hlboko zakorení. 

Ako teda na to?

S láskou a nehou. My Vačice sme celkom kontaktné tvory, preto sa radi túlime a mojkáme. Je to pre nás úplne prirodzené a veríme, že bábätká to cítia rovnako. Takže ak by ste od nás chceli radu, tak okrem už spomínanej a najdôležitejšej bezpodmienečnej lásky odporúčame naordinovať aj blízkosť, prítomnosť, dotyk, kontakt, empatiu a trpezlivosť. 

My veľkí ľudia často zabúdame, že tí naši malí ľudia nie sú ešte celkom presne takí, ako my. Ešte musia veľa rásť, vyvíjať sa a dozrievať. A tak je to aj s ich mozgom, nervovou sústavou a emóciami. Malé detičky ešte nemajú dozretú schopnosť sebaregulácie, preto potrebujú našu pomoc (aj s uspávaním). Potrebujú cítiť našu blízkosť, teplo, vôňu, potrebujú počuť náš hlas či tlkot srdca a najčastejšie sa upokojovať aj na prsníku. Vďaka tomuto všetkému nadobudnú pocit bezpečia, ktorý je nevyhnutný pre pokojné zaspávanie. (Nám dospelým by sa asi tiež nezaspávalo bohvieako, keby sme mali pocit ohrozenia a stresové hormóny na maxime.) 

Preto si myslíme, že najlepším liekom na uspávanie je blízkosť a s ňou ide ruka v ruke aj empatia. Keď pochopíme, ako veľmi nás naše bábätko potrebuje a aké je bez nás bezbranné, ľahšie sa nám vžije do jeho situácie a ľahšie vycítime, čo práve potrebuje. 

Asi vás niektoré sklameme, ale na uspávanie neexistuje jeden správny návod. Každé dieťa potrebuje niečo iné a to sa môže meniť dokonca aj zo dňa na deň. To, čo fungovalo včera, či celý predchádzajúci mesiac, už dnes fungovať vôbec zrazu nemusí. A je to tak v poriadku, je to normálne. Pretože naše krásne dieťatko je každým dňom staršie, zrelšie a vyspelejšie. Takže milá maminka, skús sa uvoľniť, pustiť svoje očakávania (a z rúk tú knižku plnú zaručených rád o spánku detí) a jednoducho len buď. Buď tu a teraz, buď prítomná pri svojom dieťati, pozoruj, cíť a počúvaj, čo práve v tomto momente potrebuje. To je jediné, čo potrebuješ naozaj vedieť o uspávaní detí.

Dobrú noc.