5 MÝTOV O DETSKOM SPÁNKU, KTORÉ UŽ TREBA ZBÚRAŤ
Rozmohl se nám tady takový nešvar, a tým sú nerealistické očakávania na naše malé deti, čo sa týka ich spánku. Náš malý zázračník ešte nemá ani pol roka a už googlime a platíme spánkových poradcov, len aby už dieťa konečne prespalo celú noc a neviselo tak na nás pri uspávaní. Odkiaľ sa ale tieto očakávania vzali a mali by sme si z nich robiť ťažkú hlavu? Pozrime sa na 5 najčastejších mýtov, ktoré by už fakt mohli zapadnúť prachom.
1. Dieťa treba naučiť spať samostatne
Ani spať, ani zaspávať. Naozaj nie je potrebné, aby toto malé deti zvládali ešte samé. Čím skôr prijmeme túto myšlienku, tým skôr nám odľahne a prestaneme tak tlačiť. Na seba i na svoje dieťa. My sme sa naučili, že tlak aj tak vždy vytvára protitlak, takže čím viac chceme, aby dieťa spalo a zaspávalo samé, tým viac sa nám to nedarí. To, čo nám môže pomôcť, je uvedomenie si, že človek nie je samotársky živočích a jeho mláďatá pri uspávaní a v spánku potrebujú prítomnosť osoby, ktorej dôverujú a s ktorou sa cítia byť v bezpečí. Takže skúsme si dať namiesto potreby samostatnosti za cieľ vybudovať pozitívny vzťah k spánku a v konečnom dôsledku aj medzi vami a vašimi deťmi. Nech si môžu byť vždy isté, že ste tu vždy pre ne, že sa o vás môžu oprieť, požiadať o pomoc a spoľahnúť sa na vás.
2. Dojčené deti spia horšie
Jedna z najčastejších rád, ktorú sme počuli pre zúfalé matky, ktorým sa dieťa dvestokrát budí v noci je, aby prestala dojčiť. Ale viete, v koľkých prípadoch to aj reálne pomohlo? V menej ako polovici. Je tomu tak väčšinou preto, lebo dieťa by sa v tom veku budilo pravdepodobne tak či tak, pretože si buď prechádzalo nejakou spánkovou regresiou (ktorá by čoskoro aj tak pominula), rastovým špurtom, spracovávalo nové zážitky či získavalo nové schopnosti (sedenie, lozenie, rozprávanie) alebo mu len rástol zúbok. V takýchto prípadoch dieťa skrátka potrebuje podporu rodiča, aby si dokázalo prepojiť ďalší spánkový cyklus, alebo sa jednoducho upokojiť a práve dojčenie je preň tou najlepšou možnosťou, ktorá mu s tým pomôže. Navyše si je dobré uvedomiť, že pre dojčené bábätká nie je typické, aby spali súvisle dve či tri hodiny, spia v kratších úsekoch (ako by sa nám to páčilo), ale zato pre ne postačujúcich. Nebojte, s vekom sa to lepší ;)
3. Polročné dieťa už musí prespať celú noc
Aj vy ste si to kedysi ako prvomatka mysleli? To je v poriadku, my tiež. Tento názor pochádza z dávnych čias, keď sa ešte toľko o detskom spánku nevedelo, ostáva tu s nami stále ako akýsi prízrak a nie a nie sa ho zbaviť. Detský spánok v prvom rade nie je lineárny. Nejde to vždy s časom od horšieho k lepšiemu. Dieťa sa vyvíja, prechádza progresiami i regresiami, robí obrovské pokroky vo vývine a to predovšetkým v prvom roku života. A tiež nezabúdajme na to, že každé dieťa je úplne iné, každé má iné potreby, iné tempo vývoja, inú spánkovú potrebu, iný temperament. Dobre vám radíme, kašlite na tabuľky a spánkové trénerky a pozorujte svoje dieťa. Ono vám dá najavo, čo potrebuje.
4. Bez spánkového tréningu to nejde
Verili by ste nám, keby sme vám povedali, že ide? Áno, áno, vieme, tamtá spánková poradkyňa na Instagrame vravela, že bez spánkového tréningu sa už nikdy nevyspíte a že jej metóda vlastne ani nie je spánkový tréning, ale len jemná metóda na zlepšenie spánku vášho bábätka i vás. Ak stojíte o našu radu: majte sa pred takýmito trénerkami na pozore, aby ste neskôr nemuseli ľutovať, že ste nechali svoje bábätko samé plakávať v tmavej izbičke. Spánkový tréning je nebezpečný, neprirodzený a násilný. Môže priniesť oveľa viac škody ako úžitku a spôsobiť rany na duši nie len vám. Bábätko si môže zafixovať, že rodičia tu nie sú preňho, keď to potrebuje, môže byť narušená jeho dôvera, pocit bezpečia a môžu sa objaviť poruchy spánku v neskoršom až dospelom veku.
5. Spoločný spánok nie je bezpečný
Tak táto informácia je už tiež zdatne zastaraná. Je úplne normálne, že ako čerstvé matky máme strach o naše ratolesti a sme ochotné urobiť čokoľvek, aby sme ich ochránili. Povieme vám ale, že strach okolo syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS) je v dnešnej dobe trochu prehnaný a trochu nahráva predajcom monitorov dychu. Medzinárodné zdravotnícke organizácie už dnes uznávajú, že spoločné spanie matky s dieťaťom v jednej posteli je dokonca dobrou prevenciou pred SIDS a preto ho skôr odporúčajú ako zatracujú. Inštinkty matky sú od prírody nastavené tak, aby si svoje mláďa nepriľahla, spala k nemu obrátená tvárou, svojím dychom mu pomáhala dýchať a v neposlednom rade, aby sa zobudila na akýkoľvek náznak diskomfortu svojho dieťaťa (všakáno.) Takže ak dodržíte niekoľko pravidiel pre bezpečné spoločné spanie, nemusíte sa ničoho báť, jediné, čo sa vám môže stať je, že sa vám zjednoduší nočná starostlivosť o dieťa a lepšie sa obaja vyspíte.